Úvod / Články / Ako založiť oheň v prírode 2
Tlačiť

Ako založiť oheň v prírode 2

Ako založiť oheň v prírode 2

 

  • Tip: Niekedy sa stane, že sa tetiva počas vŕtania pomaly uvoľní a vy ste práve vo fáze, ktorá je kritická pre vytvorenie uhlíka. Vrták vám začne prešmykovať, no vy nemôžete zastaviť aby ste ju znova našpanovali. Pomôžete si, ak počas vŕtania pritlačíte prstami tetivu ku konštrukcii luku. Tým získate okamžité dočasné našpanovanie tetivy.

  • PRÍTLAČNÝ DIEL:
    Pritláčame ním zvrchu na vrták a vytvárame tlak na dosku. Našim cieľom by malo byť čo najviac minimalizovať trenie v tomto “držiaku”. Môže byť zhotovený z dreva, alebo iných materiálov, ktoré lepšie eliminujú trenie, napríklad hladký kameň s priehlbinou v strede, vhodne tvarovaná ulita, kolenná kosť z jeleňa (má vhodný tvar s jamkou), tiež paroh. Toto sú najlepšie varianty prítlačného dielu, no iba vtedy, ak si tento dielec, alebo celý set nosievate so sebou. V núdzi by ste asi len ťažko našli vhodný kameň s priehlbinou. A práve preto odporúčam trénovať s držiakom z tvrdého dreva (v tomto prípade som použil hrab), do ktorého urobíte špičkou noža priehlbinu.

     

    Používajú sa rôzne spôsoby mazania jamky v prítlačnom dieli, čím sa podstatne zníži nadbytočné trenie. Najdostupnejšie sú zelené listy, alebo tráva, stačí natlačiť kúsok listu do jamky tesne pred vŕtaním.

  • UHLÍKOVÁ PODLOŽKA:
    Jej úloha spočíva v tom, že keď urobíte uhlík, môžete ho pomocou nej preniesť do hniezda práchna. Môžete použiť suchý list, kúsok kôry, alebo plochý plátok dreva. Pozor však pri použití obyčajného listu ako podložky. Ten sa pod ťarchou vašej nohy, pritláčajúcej na dosku prehne, uzavrie výrez a tým zamedzí prísunu kyslíka do výrezu, čo môže mať za následok zhasnutie uhlíka.
    Niektorí ľudia jednoducho podložia pod hlavnú treciu dosku hniezdo práchna presne pod výrez. Prenášanie uhlíka tým odpadá. Avšak toto je jeden z najčastejších dôvodov zlyhania. V práchne sa počas vŕtania prach jednoducho roztrúsi a nevyformuje kompaktný uhlík.
    Odporúčam pekne vystrúhať z odštiepeného kúsku dreva tenký plátok, ktorý podložíte pod výrez. Ten zaručí, že sa pod ťarchou dosky, nezablokuje prísun kyslíka do výrezu. Vďaka tomuto je tiež uhlík relatívne dobre chránený pred vlhkosťou od zeme.

     

  • HNIEZDO PRÁCHNA
    Práchno je veľmi dôležitý prvok pri zakladaní ohňa trením akoukoľvek metódou. Zanedbanie prípravy práchna častokrát vedie k zlyhaniu, preto by ste mu mali venovať veľkú pozornosť. Musíte starostlivo nazbierať dostatok suchého a jemného materiálu, čím väčšie je hniezdo práchna, tým lepšie sa vám bude rozfúkavať uhlík do plameňa. Počas horúcich letných dní je to brnkačka, môžte jednoducho použiť kôpku suchého lístia, no môže to byť ozajstný problém najmä v daždivom období, alebo v zime, kedy je všetko naokolo premočené. Práve preto je dobré vedieť, ktorý prírodný materiál funguje takmer za každých poveternostných podmienok a kde ho hľadať. Pre mňa sú to metliny smlzu, trstiny, alebo páperie pálky. Skombinované so suchou trávou tvoria vynikajúce hniezdo práchna.

POSTUP:
Do ohnivej dosky urobte špičkou noža priehlbinu. Mala by byť od okraja vzdialená asi o priemer vrtáka (približne 2cm). Táto jamka/priehlbinka bude slúžiť na počiatočné “spárenie” vrtáka s doskou. Rovnakú urobte aj do prítlačného dielu.

Pri prevedení je veľmi dôležitý správny postoj. Jednou nohou pristupíte ohnivú dosku a na druhej kľačíte. Chodidlo pritláčajúce dosku by malo s kľačúcim lýtkom vytvárať trojuholník, vďaka tomu dosiahnete dobrú stabilitu počas vŕtania. Na fotografii nižšie držím luk v ľavej ruke (som ľavák) a dosku pristupujem pravou nohou. Pravák to má opačne, dosku pristupuje ľavou nohou (na pravej kľačí), luk drží v pravej ruke a treciu jamku s vrtákom má napravo od nohy. Môžete si síce postoj neskôr prispôsobiť podľa vašich predstáv, no toto je štandard.

Vrták vložte do tetivy tak, aby sa nachádzal na vonkajšej strane luku. Ak to urobíte opačne a vrták bude vo vnútri, je to nesprávne. Zápästie ruky, ktorou držíte prítlačný diel pevne pritlačte o píšťaľu nohy stojacej na doske.

Treba si uvedomiť, že založenie ohňa lukom sa skladá z dvoch fáz (dvoch vŕtaní). V tejto fáze ešte oheň nerobíme, len si potrebujeme vypáliť jamku do ktorej následne vyrežeme zárez. Preto sa pri vypaľovaní jamky netreba hneď unaviť. Spočiatku však treba pritlačiť a vŕtať rýchlo, aby začalo trenie a koniec vrtáka sa zuhoľnatil. Akonáhle vám to začne dymiť spomaľte a vŕtajte pomaly, urobte ešte pár ťahov a zastaňte.

Po počiatočnom vypálení jamky prichádza na rad zárez v tvare V. Toto je jeden z kritických prvkov celej techniky, pretože tu sa vyformuje uhlík, ktorý neskôr premeníte na oheň. Ak ho urobíte nesprávne, jednoducho zlyháte. Je dobré, ak si najprv takto naznačíte nožom okraje zárezu.

Zárez sa snažte urobiť tak, ako je na tejto fotke. Ak ho urobíte príliž široký, vrták vám bude vyskakovať. Ak ho urobíte príliž úzky, uhlík nebude mať dostatok priestoru a nevytvorí sa. Pri ručnom vrtáku (hand drill) sa zvykne výrez v spodnej časti rozšíriť akoby do tvaru kužeľa. Robí sa to, pretože uhlíky vytvorené ručným vrtákom sú dosť malé a vďaka tomuto rozšíreniu je možné získať viac prachu a tým aj väčší uhlík. Pri ohnivom luku to ale nieje potrebné, keďže tu býva uhlík dostatočne veľký a silný.

Pod výrez vložte podložku a teraz nasleduje hlavné vŕtanie s cieľom vygenerovať uhlík.

Luk musí byť počas vŕtania rovnobežný so zemským povrchom. Využívajte celú dĺžku luku a robte dlhé ťahy, vŕtanie na malom úseku tetivy je neefektívne. Vrták musí smerovať kolmo na dosku, akékoľvek výrazné vykrivenie do strany spôsobí buď vyskočenie vrtáka z jamky, alebo zacviknutie v prítlačnom dieli. Pamätajte, ak vám počas vŕtania vyskočí vrták z jamky, začínate odznova.

Začnite vŕtať pomaly, zahrejte vrták aj dosku. Potom nasaďte svižné a ustálené tempo, snažte sa pravidelne a z hlboka dýchať. Keď sa výrez úplne naplní prachom, zrýchlite a trochu viac pritlačte. Začne to poriadne dymiť a vtedy dajte zo seba všetko, urobte ešte niekoľko rýchlych ťahov a zastaňte.

Po zastavení sa snažte nepohnúť doskou. Sledujte pozorne výrez. Ak z kôpky prachu vo výreze aj po nejakej chvíli vychádza pásik dymu, tak máte uhlík. V tomto momente nieje dôvod na paniku, uhlík práveže potrebuje pár minút aby narástol. Teraz si môžte pokojne oddýchnuť a vziať si pripravené hniezdo práchna. Ak vidíte, že mu treba viac kyslíka, jemne ho ovievajte dlaňou ruky, no dávajte pozor, aby ste nechtiac neudreli do dosky.

Keď uhlík dostatočne zosilnie, opatrne odstráňte dosku preč. Dosť pomáha pridržanie uhlíka tenkým konárikom, alebo špičkou noža a jemné poklepanie po doske vo chvíli, keď ju oddeľujete. Nadbytočný prach, ktorý sa vytvoril po okraji trecej jamky nevyhoďte, ale opatrne ho zhrňte na uhlík, vďaka tomu narastie ešte viac.

Uhlík je v tejto chvíli pripravený na prenesenie do hniezda práchna.

Opatrne ho uzavrite v práchne a môžete začať jemne fúkať. Je dobré jemne práchno stlačiť, aby vznikol kontakt medzi uhlíkom a novým materiálom. Ak ho pritlačíte veľmi, tak vám zhasne. V opačnom prípade, ak uhlík v práchne počas fúkania nepritlačíte vôbec, stratí kontakt s okolitým materiálom, prestane sa rozrastať a pomaly zhasne. Niekto zvykne pri rozfúkavaní hýbať práchnom dopredu a dozadu, odďaľovať si ho od tváre počas nádychu, no toto môže viesť k rozdrobeniu uhlíka. Preferujem metódu držania práchna na jednom mieste tesne pri zemi (alebo na pripravenej plôške z drievok) a počas nádychu otáčam hlavou do strany odkiaľ vanie vietor.

V dobrom práchne a pri správnej technike rozfúkavania sa začne uhlík rýchlo rozrastať. Keď začujete praskanie a z hniezda začne vychádzať hustý dym, neprestávajte fúkať, o chvíľu vám vyšľahne vytúžený plameň.

Týmto sa však založenie ohňa nekončí. Pamätajte, že predtým ako začnete robiť samotnú techniku lukom, si musíte dôkladne pripraviť aj materiály na podpal. To znamená tenké raždie, tenké drievka, hrubšie drievka. Tieto následne prikladáte postupne na horiace práchno v poradí od najtenšieho po najhrubšie, až kým váš táborák nieje stabilizovaný.
Pri neúspechu sa treba zastaviť, sadnúť si, zamyslieť sa nad tým čo je zle a vyselektovať chyby. Je dôležité nevzdávať to a stále skúšať. Musíte sa naučiť čítať, čo vám drevo hovorí. Farba a konzistencia prachu sú najlepšie ukazovatele toho, čo sa vlastne deje a či vás čaká úspech, alebo neúspech. Všetko to závisí od druhu dreva a jeho vlastností, precíznosti pri vyhotovovaní zostavy, rýchlosti vŕtania, sily tlaku na dosku a mnohých ďalších faktorov. Ak je prach svetlohnedý, znamená to, že nevzniká dostatok tepla, vŕtate pomaly, musíte zrýchliť. Ak sa prach skladá z nezhorených útržkov, príliž tlačíte na dosku. Najlepší je jemný prach čiernej farby, vtedy máte najväčšiu šancu, že prebehne vznietenie a následné vytvorenie uhlíka.
Ohnivý luk je výnimočný v tom, že je to spoľahlivá metóda aj v nepriaznivom počasí a v zime. Treba však brať na vedomie, že je rozdiel urobiť oheň s vysušeným setom z domu v letnom období a so zostavou zhotovenou priamo v lese pri -20°C a metri snehu. To je ozajstná výzva a vtedy sa ukážu skutočné zručnosti zálesáka.

 

Zdroj článku :

 http://skwbushcraft.wordpress.com/2011/09/06/prirucka-ohna-trenim-ohnivy-luk-bow-drill/

 

Galéria k článku

K článku neboli pridané žiadne iné obrázky.

Prílohy

K článku neboli pridané žiadne prílohy.

Komentáre k článku

Doposiaľ nebol pridaný žiadny komentár.

Komentáre môžu pridávať len registrovaní užívatelia.

Novinky, akcie a zľavy e-mailom

Zaregistrujte sa do nášho newsletteru a budeme vás informovať o novinkách, akciách a ďalších zaujímavostiach z nášho eShopu. Vašu e-mailovú adresu nikdy nezneužijeme a neposkytneme tretej strane.